Ďalší diel :-) Inak myslím že to čítajú tak asi 4 ľudia :-( Na konci sú opäť otázky,tak prosím kto chce vyplnte :-)

O 2 roky neskôr:
Vystresovane som stála pred dverami, ktoré viedli von. Cítila som ako sa mi roztriasli nohy. Snažila som sa upokojiť. Nemôže sa nič stať. Konečne uvidím denné svetlo. Ľudí. Nových ľudí. "Slečna Dawnová, môžete ísť." Povedal jeden zo strážnikov. V tej chvíli som si vydýchla. Konečne niečo môžem, nie musím. Som voľná. Pomaly som vykročila vpred von dvermi. Oslepili ma slnečné lúče. Vonku bolo jasno a teplo. Donútilo ma to dať si dole mikinu. Mala som chuť ju chytiť a hodiť do koša. Pripomínala mi moje časy vo väzení. Z ktorého som len pár minút dozadu vyšla. Upokojila som sa kráčala po ulici. S úžasom som sa po každom pozerala. Toľko nových tvárí. Keď som kráčala po ulici, na jej konci som zbadala jeden dom. Bol obrastený machom, takže ma hneď upútal. Niečo ma donútilo pohnúť sa dopredu. Niečo v hlave mi povedalo : "Choď k tomu domu. Choď k tomu domu." Tak som šla. Pomaly som sa k nemu blížila. Cesta k nemu bola ako prechádzka cez park. Okolo chodníku boli zasadené stromy, myslím že to boli tuje. Kráčala som stále dopredu a bola čoraz bližšie ku poštovnej schránke. Dúfala som že tam bude napísané nejaké meno. Ten dom mi bol totižto hrozne povedomí. Stála som už takmer pri nej keď som za chrbtom začula šmyk pneumatiky. Vzápätí som sa otočila. Videla som auto ktoré bolo asi tak 50 centimetrov odo mňa. Mohlo ma zraziť. V šoku som bežala ku dverám od auta na strane vodiča. Otvorila som dvere a odstúpila od auta. Vyšla odtiaľ vysoká postava s krátkymi hnedými vlasmi. Utekala ku mne, jednou rukou chytila za rameno a druhú som cítila na chrbte. "O môj Bože, ste v poriadku?!" spýtala sa ma postava s hrubým hlasom. Hrubým mužským hlasom. "Som Allan Mingle. Stalo sa Vám niečo?" Podoprel mi bradu prstom a donútil ma pozrieť sa mu do očí. "A-áno som v poriadku. A Vám je niečo ? Neudreli ste si hlavu?" spýtala som sa ho. Zasmial sa a pustil mi bradu. "Haha, nie som v poriadku. Myslel som že som Vás zrazil. Nebolo Vás vidno. Ste v šoku však?" Nemo som sa na neho pozrela a prikývla. Urobila som krok vzad a zadívala sa na neho. Mal vyšportované telo a zelené oči. Oblečenú mal čiernu koženú bundu a čierne rifle. Vyzeral mladý. Typovala som mu tak 20 rokov. Musí byť bohatý, pomyslela som si. Zmätene sa na mňa pozeral a krútil hlavou. Opäť urobil krok ku mne a prišiel s ponukou. "Mám Vás odviesť do nemocnice? Ehm, bývate tu ? Odprevadím Vás domov ak chcete." "Nie nebývam. Ja... Dúfala som že zistím kto tu býva." Odpovedala som úprimne a kráčala ku poštovej schránke. Obišla som si jeho krásne sivé auto, ktoré po sebe zanechalo dvojmetrovú čiaru. Ten musel ísť pekne rýchlo. Skoro ma zabil, sťažovala som sa v duchu. Došla som ku schránke a konečne sa pozrela na meno. Šlo to dosť ťažko prečítať, ale rozlúštila som to. Bolo tam : "Abbey Tylerová"
Otázky:
1. Kto si myslíš že bude Abbey Tylerová? :-)
2. Čakal/a si že v ďalšom diely bude veľký 2 ročný "skok" ? :D
3. Ako myslíš že sa ďalej bude vyvýjať toto nečakané "stretnutie" Allana a Jillian?